Aikido šlabikár.

Čo je aikido?

Aikido je japonské bojové umenie, ktoré vzniklo v 20. storočí.

Jeho zakladateľom (Kaiso) bol Morihei Ueshiba ›, ktorému sa dodnes hovorí O’sensei – Veľký učiteľ. Ueshiba bol génius bojových umení. Vyrástol na technikách starých samurai -ov, ktoré zúročil v roky trvajúcich vojnových konfliktoch a napokon všetky tieto skúsenosti pretvoril na nové umenie, ktoré dnes poznajú ľudia po celom svete.

Slovo aikido sa skladá z troch častí. AI (合) znamená spojenie, harmóniu, KI (気) životnú energiu a DO (道) cestu, spôsob života. Spolu to ukazuje, že aikido je cesta, ako spojiť energiu tela, mysle a ducha a múdro ju použiť nielen pri obrane, ale aj v každodennom živote.

Na tréningu sa nesnažíme súpera premôcť silou proti sile. Namiesto toho využívame plynulý a kruhový pohyb, ktorým útok presmerujeme a získame nad ním kontrolu. Cvičenie zahŕňa nielen pády, hody a techniky, ale aj prácu so zbraňami – s dreveným mečom (bokken), palicou (jo) a nožom (tanto); a tiež taninzutori, nácvik boja proti viacerým útočníkom naraz.
Aikido je výnimočné tým, že v ňom neexistujú žiadne súťaže. Nikto tu nevyhráva, ani neprehráva. Cieľom je niečo iné; a to každým tréningom sa posunúť o krok ďalej a zlepšiť sa v tom, čo robíme. Zlepšiť svoju rovnováhu, rýchlosť, či silu, ale aj trpezlivosť, rešpekt a schopnosť spolupracovať. O’sensei hovoril, že skutočné víťazstvo je predovšetkým víťazstvo nad samým sebou – nad vlastnou lenivosťou, strachom a slabosťami.

Dnes sa aikido cvičí vo viac než 140 krajinách sveta. Nech už vstúpiš do dojo v Japonsku, Európe alebo v Amerike, ľudia tam poznajú rovnaké techniky a používajú tie isté japonské slová. To je na aikido naozaj úžasné – kdekoľvek na svete môžeš nájsť priateľov, ktorí cvičia rovnako ako ty.

Dojo.

Slovom dojo sa v japončine označuje „miesto cesty“.

Je to priestor, kde sa cvičia bojové umenia a kde sa učíme nielen techniky aikido, ale aj disciplíne, sústredeniu a vzájomnému rešpektu. Na podlahe v dojo sú tatami – mäkké žinenky, ktoré tlmia pády a pomáhajú nám cvičiť bezpečne. Na stenách môžeme vidieť drevené zbrane, kakejiku – japonskú kaligrafiu AI-KI-DO (合気道) a tiež nafudakake – “vitrínu” s menami členov dojo a ich aktuálny technický stupeň.

Najdôležitejšia stena v dojo sa volá SHOMEN. U nás na shomen visia portréty všetkých majstrov línie aikido, ktorú praktikujeme. Zakladateľ aikido Morihei Ueshiba – Kaiso ›, jeho syn Kisshomaru Ueshiba – 2. Doshu ›, ktorý sa zaslúžil o to, že sa aikido rozšírilo do celého sveta, Moriteru Ueshiba – 3. Doshu › (súčasný), Mitsuteru Ueshiba – Dojo Cho › Aikikai Hombu Dojo Tokyo, súčasný riaditeľ svetovej centrály aikido v Tokyo, Masatomi Ikeda 7. Dan Aikikai, Shihan ›, prvý technický riaditeľ SAA, ktorý sa zaslúžil o rozvoj aikido v SAA, zostavil technický (Kyu a Dan ›) a didaktický systém (didaktický systém A ›, didaktický systém B ›), ktorým sa riadime pri našom cvičení. Na strane shomen sa tiež nachádza kakejiku (zvitok) s japonskou kaligrafiou AI-KI-DO (合気道), čo nám každodenne pripomína, že praktikujeme cestu harmónie.

Shomen nám pripomína, že aikido nie je len o technikách, ale aj o úcte – k zakladateľovi, jeho rodine a učiteľom všetkých generácií. Preto, keď v dojo sedíme, nikdy sa neotáčame chrbtom k shomen. Shomen nám pripomína, že sme súčasťou veľkej tradície aikido, ktorá spája ľudí na celom svete.

Ako to u nás chodí.

Chápeme, že začiatky môžu byť pre niekoho náročnejšie. Nové prostredie, nový kolektív, nové zvyklosti. Pozri si toto video a dozvieš sa, ako to zvládnuť čo najjednoduchšie.

V nasledovnom videu ťa prevedieme všetkými dôležitými vecami. Od prvého prekročenia prahu v dojo, cez to, ako si správne obliecť dogi (kimono) a uviazať obi (opasok), ako správne vstúpiť na tatami a čo robiť a nerobiť v dojo. Jednoducho povedané, aké sú očakávania na každého adepta BUDO (bojových umení), ktorý to myslí s cvičením aikido a objavovaním životnej cesty DO úprimne a vážne.

Kokku/ Usilovne.

“Prejsť veľkou námahou, aby sme sa niečo naučili.”

Náročnosť tréningu. Čím tvrdšie pracujeme, tým výnimočnejšie výsledky dokážeme dosiahnuť. Hakuin Ekaku (1685 – 1768) povedal, že žiadne úsilie nepríde nazmar, pokiaľ to, čím sa zaoberáme, praktizujeme seriózne a so všetkou snahou. Predstavoval si pri tom, aké obrovské odhodlanie a prácu vynaložili jeho učitelia a výsledky, ktoré to prinieslo.

Rozmýšľať o tvrdej práci našich predchodcov nám dovoľuje si uvedomiť, ako veľmi dôležité je skutočné úsilie a snaha. Iba takto seriózne vynaložené úsilie nám prináša tie najlepšie výsledky. Musíme sa snažiť pracovať nie kvôli uznaniu ostatných, ale pracovať na neustálom zlepšovaní samých seba.

Aikido Dojo Trnava.

Klub vznikol v apríli 1992 a je jedným z najstarších dojo na Slovensku, ktoré sa zaoberá týmto bojovým umením.

Aikido Dojo Trnava je zároveň spoluzakladateľom Slovenskej Aikido Asociácie | Aikikai Slovakia › ktorá je členom International Aikido Federation ›. Pravidelne organizujeme víkendové sústredenia a týždňové letné stáže pod vedením domácich i zahraničných učiteľov. Na základe Hombu Recognition › od Aikikai Hombu Dojo Tokyo › vykonávame medzinárodne uznané skúšky technickej vyspelosti 6.-1. Kyu a 1.-4. Dan › (dospelí) a 12.-7. Kyu › (deti). Dojo má k dispozícii vlastné priestory s rozlohou 200 m2 z toho 144 m2 je pokrytých špeciálnou žinenkou na cvičenie – tatami.

Pri cvičení využívame technický (Kyu a Dan ›) a didaktický systém (didaktický systém A ›, didaktický systém B ›), ktorý vytvoril sensei Ikeda Masatomi 7. Dan Aikikai, Shihan ›. Tento systém spája západné potreby mysle s východnými hodnotami a tradíciou. Vďaka svojmu dlhodobému pobytu v Európe vyvinul Ikeda sensei systém spájajúci aikido, hojo (tradičná škola šermu) a genkikai (zdravotný systém), ktorý umožňuje ľuďom porozumieť rôznym aspektom aikido. Toto je náš príbeh ›.

Etika v dojo.

Prečo máme pravidlá?

Pravidlá v aikido nie sú na to, aby nás niekto napomínal. Sú to jednoduché zvyky, ktoré robia z tatami bezpečné miesto, pomáhajú nám sústrediť sa a učia nás rešpektu. Každý úklon ako keby hovoril: „Som tu a dávam pozor“. Úklon je naše „prosím“, aj „ďakujem“. Trénujeme spolu, nie proti sebe. Keď dodržiavame pravidlá, ide nám to lepšie a v dojo vládne príjemná atmosféra.

Pravidlá krok za krokom.

1. Príchod do dojo.

Na kraji tatami si sadneš do seiza a ukloníš sa smerom k shomen. Je to prosté „Dobrý deň“ miestu, kde spoločne cvičíme. Tiež to znamená prejaviť rešpekt k tvojim tréningovým partnerom a úctu voči generáciám praktikantov aikido pred tebou, vďaka ktorým sa môžeš toto bojové umenie učiť dnes aj ty.

2. Oblečenie a čistota
.

Príď načas a prezleč sa do čistého keikogi s pevne uviazaným opaskom. Šperky a hodinky nechaj v šatni, nechty maj krátke. Cvičíme naboso a s čistými chodidlami – kvôli hygiene, pohodliu a bezpečnosti všetkých.

3. Zaradenie a sústredenie
.

Sadni si do seiza oproti shomen. Seiza › (doslovne “správne sedenie”) môže byť spočiatku nepohodlná, ale pomáha udržať pozornosť a byť “prítomný”.

4. Úvodný pozdrav – REI › (tri úklony).

Pozdravíme sa v troch krokoch:

• Pozdrav REI k shomen – prejav rešpektu k tradícii aikido a samému sebe. K tomu, pre čo som sa rozhodol – praktizovaniu cesty aikido.
• Pozdrav REI medzi učiteľmi – sensei sa spoločne pozdraví formou úklonu so svojimi pomocníkmi. Žiaci čakajú v seiza.
• Pozdrav REI všetkých navzájom – učiteľ aj žiaci sa spoločne pozdravia formou úklonu jeden druhému a povedia „onegaeshi masu“ (prosím o spoluprácu).

5. Kto je kto: sensei, senpai, kohai.

Sensei – tak nazývame učiteľa v aikido. Doslova to znamená: „ten, kto tu bol skôr“. Skutočný význam tohoto slova ale je: “ten, kto má zodpovednosť”. Ukazuje smer, učí techniky a dbá na bezpečnosť, aj dobrú atmosféru.
Senpai – skúsenejší žiak. Ide príkladom, pomáha s technikou, aj bezpečnosťou a odovzdáva svoje skúsenosti mladším.
Kohai – mladší žiak. Je aktívny partner; pozorne sleduje, pýta sa a rešpektuje svojich starších spolužiakov.
Rešpekt je obojstranný – senpai aj kohai sa navzájom ukláňajú a obaja nesú zodpovednosť za to, aby bolo cvičenie férové a bezpečné.

6. Cvičenie vo dvojiciach.

Pred technikou sa pozdravíš REI (formou úklonu) partnerovi, po cvičení znova – to je naše „ďakujem“. Na tatami sa nerozpráva. Sleduj, cvič a vnímaj pokyny. Ak niečomu nerozumieš, vždy sa môžeš opýtať sensei -a alebo senpai -a.
Ak sensei práve cvičí s tvojím partnerom, čakaj v seiza a pozorne sleduj – aj to je cenná chvíľa na učenie.

7. Pitie počas tréningu.

Najlepší čas na pitie je pred a po tréningu. V horúcich letných mesiacoch alebo pri veľmi intenzívnych tréningoch je možné, že učiteľ vytvorí špeciálnu krátku prestávku na osvieženie. Ak ťa smäd prepadne uprostred cvičenia, ospravedlň sa partnerovi a krátko požiadaj sensei-a o dovolenie. Počas výkladu učiteľa zostávame na mieste a pozorne počúvame a sledujeme výuku.

8. Neskorý príchod.

Ak prídeš neskoro, potichu sa prezleč a sadni si do seiza na kraj tatami pri vstupe. Počkaj na pokyn, kedy sa môžeš zapojiť, aby si nerušil ostatných.

9. Záverečný pozdrav.

Na konci si znovu sadneme do seiza a pozdravíme v rovnakom poradí: shomen → učitelia medzi sebou → všetci spoločne (učiteľ aj žiaci).
 Povieme: „Arigatou gozai mashita“ (ďakujem za tréning).

10. Spoločné upratovanie.

Po pozdrave sa všetci pustíme do upratovania. Vždy po každom tréningovom dni sa umývajú tatami a vysáva sa celé dojo (chodba, prezliekárne, WC, sprchy a koberce pred hlavným vchodom). Raz za týždeň sa robí tzv. veľké upratovanie. Upratovanie tatami a celého dojo je neoddeliteľnou súčasťou cvičenia aikido. Nejde len o to, aby sme boli v čistom a udržiavanom prostredí, je to aj forma očisty vlastného ducha a mysle. Rovnako je to významná tradícia a súčasť kultúry celej japonskej spoločnosti.

Keikogi/ Dogi, Obi a Hakama.

V aikido používame na cvičenie špeciálny odev, ktorý sa nazýva KEIKO-GI (niekedy aj DO-GI, prípadne AIKIDO-GI). Ide o cvičebný úbor používaný na cvičenie bojových umení BUDO, medzi ktoré patrí aj aikido. 

Medzi tradičné japonské bojové umenia BUDO patria – Sumo, Kenjutsu a Kendo, Iaijutsu a Iaido, Jojutsu a Jodo, Jujutsu a Judo, Kyudo, Shorinji Kempo, Naginata (-do), Karate (-do), Aikijutsu a Aikido. V každom z týchto BUDO sa používa špecifický cvičebný úbor DO-GI, ktorý je svojim strihom, vyhotovením, materiálom a farbou typický pre ten ktorý štýl alebo školu. Pre laika môžu na prvý pohľad vyzerať rovnako alebo veľmi podobne, pre odborníka sú však jedným z rozlišovacích znakov toho ktorého štýlu alebo školy.

Občas ľudia nesprávne hovoria „kimono“. To však nie je tréningové oblečenie. Kimono je tradičný japonský slávnostný odev, ktorý sa nosí napríklad na oslavy alebo svadby. V kimone by sme na tatami necvičili.

Ako vyzerá a ako sa nosí?
Aikido-gi je biele a skladá sa z troch častí – z nohavíc, kabátu a opaska, ktorému sa hovorí obi. Kabát má dva lemy, ktoré sa prekrývajú. Tu platí dôležité pravidlo:

• ľavý lem musí byť vždy preložený cez pravý!
• pravý cez ľavý sa v Japonsku používa iba pri obliekaní zosnulých počas pohrebu.

Nakoniec si kabátik pevne uviažeme opaskom okolo pása.

Prečo nosíme práve aikido-gi?
Aikido-gi je viac než len obyčajné biele oblečenie.

• je ušité z pevnej bavlny, aby vydržalo pády, hody aj ťahanie
• má zosilnené švy, takže sa hneď neroztrhne
• je voľné a pohodlné, takže sa v ňom dobre hýbe

Biela farba navyše symbolizuje čistotu.

Farby opaskov.
Opasok (obi) drží kabátik na páse, ale zároveň ukazuje, ako ďaleko kto na svojej ceste pokročil:

• deti majú farebné opasky od 12. do 7. Kyu
• dospelí začiatočníci nosia biele opasky od 6. do 1. Kyu
• kto zloží skúšku na stupeň (Dan), nosí čierny opasok a hakama (široké čierne nohavice)

Viac o dogi, obi a hakama v aikido, ako aj odporúčania pri ich kúpe si môžeš prečítať tu ›.

Zbrane v aikido.

Pri cvičení aikido využívame tri tradičné japonské zbrane. Bokken (drevený meč), jo (drevená palica) a tanto (drevený nôž). Všetky tieto zbrane sa z bezpečnostných dôvodov používajú v drevenom vyhotovení.

Medzi tradičné japonské bojové umenia BUDO patria – Sumo, Kenjutsu a Kendo, Iaijutsu a Iaido, Jojutsu a Jodo, Jujutsu a Judo, Kyudo, Shorinji Kempo, Naginata (-do), Karate (-do), Aikijutsu a Aikido. Pri väčšine z nich sa používajú na tréning aj zbrane. Či už sa jedná o skutočné ostré zbrane, ako napríklad katana alebo tachi (tréning batto ho), prípadne tréningové zbrane, ktoré vychádzajú z ich originálnych predlôh a odlišujú sa iba tým, že nie sú ostré (tréning iai), až po širokú paletu drevených tréningových zbraní z dôvodu maximálnej bezpečnosti (napr. tréning aikido alebo kenjutsu a kendo). Je dobré mať aspoň základné povedomie o zbraniach používaných v tom ktorom bojovom umení alebo škole.

Viac o zbraniach v aikido, ako aj odporúčania pri ich kúpe si môžeš prečítať tu ›.

O’Sensei – Ueshiba Morihei.

Kaiso – zakladateľ aikido.

Morihei Ueshiba ›, ktorému hovoríme aj O’sensei (Veľký učiteľ), sa narodil v roku 1883 v japonskom meste Tanabe. Ako dieťa bol slabý a často chorý. Jeho otec ho na to, aby zosilnel a stal sa odolnejším, povzbudzoval k pohybu – Morihei cvičil sumo, plával a začal sa učiť bojové umenia. Vďaka vytrvalosti silnel a už od malička mal obrovskú chuť sa zlepšovať.

V dospelosti sa stal vojakom a bojoval v rusko-japonskej vojne. Slúžil statočne, rýchlo dosiahol hodnosť seržanta a pôsobil aj ako inštruktor boja a taktiky na vojenských školách.
V roku 1912 viedol skupinu rodín, ktoré zakladali novú osadu na severnom ostrove Hokkaido. Osada dostala meno Shirataki a Ueshiba sa stal jej starostom. Práve tam sa stretol s majstrom Sokaku Takeda a začal študovať staré samurai -ské umenie Daito-ryu aiki-jujutsu, ktoré zásadne ovplyvnilo jeho ďalšiu cestu.

V roku 1931 si otvoril v Tokyo vlastné dojo, známe ako Kobukan. Kvôli mimoriadne tvrdým tréningom sa mu začalo hovoriť „Pekelné dojo“. Prichádzali sem majstri iných bojových umení, aby Ueshiba sensei-a vyzvali. Všetci však spoznali jeho silu a umenie – a mnohí sa potom rozhodli stať jeho žiakmi. Vďaka tomu bola úroveň v Kobukane mimoriadne vysoká a tréningy patrili k najnáročnejším v celom Japonsku. O’sensei sa čoskoro stal známym po celej krajine. Svoj štýl predvádzal na verejných ukážkach a raz dokonca cvičil aj pred samotným cisárom Japonska. Počas druhej svetovej vojny sa presťahoval do dediny Iwama (v súčasnosti Ibaraki), kde postavil nové dojo a svätyňu Aiki Jinja. V tomto období čoraz viac zdôrazňoval, že pravé bojové umenie nemá slúžiť na ničenie, ale na ochranu a hľadanie mieru. Aj vo vysokom veku viedol tréningy, cvičil so zbraňami – dreveným mečom (bokken), palicou (jo) a nožom (tanto) – a ukazoval, že skutočná sila spočíva v pokoji, presnosti a načasovaní.

Morihei Ueshiba zomrel v roku 1969 vo veku 85 rokov. Jeho žiaci pokračovali v jeho práci a aikido sa odvtedy rozšírilo do celého sveta. Posolstvo O’sensei-a zostáva rovnaké: bojové umenie má chrániť a spájať, nie ničiť.

Línia aikido – rodina Ueshiba a Hombu Dojo.

Aikido sa odovzdáva z generácie na generáciu – od učiteľa k žiakovi. Špeciálne miesto v tomto reťazci má rodina Ueshiba, ktorá dodnes stojí na čele aikido.

Po zakladateľovi Morihei Ueshiba › sa druhým Doshu (hlavou cesty) stal jeho syn Kisshomaru Ueshiba ›. Ten mal obrovskú zásluhu na tom, že sa aikido rozšírilo z Japonska do celého sveta. Veľmi veľa cestoval, písal knihy a posielal učiteľov do iných krajín. Vďaka jeho práci dnes existujú aikido dojo približne v 140 krajinách na celom svete.

Dnes je hlavou aikido tretí Doshu, Moriteru Ueshiba ›, vnuk zakladateľa. Vedie celosvetovú organizáciu Aikikai ›, do ktorej patrí aj Slovenská Aikido Asociácia | Aikikai Slovakia › a prostredníctvom nej aj Aikido Dojo Trnava. V Tokyo sa nachádza Aikido Hombu Dojo, centrálne dojo aikido. Je to „hlavné dojo na svete“, kde sa cvičí každý deň a kde sa stretávajú ľudia z celého Japonska a zo zahraničia.

O každodenný chod Hombu Dojo sa stará pravnuk zakladateľa, Mitsuteru Ueshiba ›, ktorý má titul Dojo Cho (riaditeľ dojo).
Rodina Ueshiba tak zabezpečuje, že aikido zostáva rovnaké a zrozumiteľné po celom svete. A my sme súčasťou tejto veľkej aikido rodiny.

Mário Černý › a Lukáš Nitriansky › pravidelne navštevujú Aikido Hombu Dojo Tokyo od roku 2004 (resp. 2008), aby tak trénovali priamo pri zdroji. Okrem nich už opakovane cvičili v Hombu Dojo všetci učitelia › Aikido Dojo Trnava, ako aj ďalší pokročilí členovia ADT.

Slovenská Aikido Asociácia/ Aikikai Slovakia.

Vznikla v roku 1992. Už od začiatku roku 1993 je zrejmá orientácia SAA na medzinárodné štruktúry Aikido vo svete (Aikikai Hombu Dojo Tokyo a International Aikido Federation) a tiež je nadviazaná spolupráca s inými národnými asociáciami – ČAA (ČR), ACSA (CH) a Aikido Switzerland.

V roku 1995 prvýkrát prichádza na Slovensko sensei Masatomi Ikeda 7. Dan Aikikai, Shihan › (foto ›, video ›), ktorý sa stáva po riadnom valnom zhromaždení SAA technickým riaditeľom SAA. Jeho asistentom sa stáva sensei Michele Quaranta 7. Dan Aikikai, Shihan › (v tom čase 4. Dan Aikikai) zo Švajčiarska. Od roku 1995 Ikeda sensei navštevuje Slovensko dvakrát do roka a jeho asistent šesťkrát do roka v rámci víkendových sústredení. V lete sa uskutočňujú pravidelné týždňové letné školy aikido. Od roku 1995 je Slovenská Aikido Asociácia medzinárodne akreditovaná a získava tzv. “Hombu Recognition ›” (právo udeľovať skúšky technickej vyspelosti Dan Aikikai, ktoré sú uznané Aikikai Hombu Dojo Tokyo ›, svetovou centrálou aikido). Tiež sa stáva v tomto roku riadnym členom Európskej Aikido Federácie (EAF kongres v Sofii, BG). Riadnym členom International Aikido Federation › je od roku 1996 (IAF kongres v Katsuura, JPN). Kvalifikovaní učitelia zabezpečujú výuku v oblastných kluboch v rámci Slovenska a Českej republiky.

Slovenská Aikido Asociácia | Aikikai Slovakia organizuje odborné výukové semináre pod vedením rešpektovaných učiteľov aikido zo zahraničia a technickej komisie SAA ›, kde je zároveň umožnené členom SAA z jednotlivých dojo vykonávať skúšky technickej vyspelosti 6.-1. Kyu a 1.-4. Dan › (dospelí) a 12.-7. Kyu › (deti), ktoré sú medzinárodne uznané. Pri cvičení využívame technický (Kyu a Dan ›) a didaktický systém (didaktický systém A ›, didaktický systém B ›) ktorý vytvoril sensei Ikeda Masatomi 7. Dan Aikikai, Shihan ›. Tento systém spája západné potreby mysle s východnými hodnotami a tradíciou. Vďaka svojmu dlhodobému pobytu v Európe vyvinul Ikeda sensei systém spájajúci aikido, hojo (tradičná škola šermu) a genkikai (zdravotný systém), ktorý umožňuje ľuďom porozumieť rôznym aspektom aikido. Administratívny chod organizácie má na starosti rada SAA ›, ktorá je volená valným zhromaždením. Valné zhromaždenie pozostáva z vedúcich dojo jednotlivých klubov SAA › s hlasovacím právom.

Ikeda Masatomi.

Technický riaditeľ Slovenskej Aikido Asociácie | Aikikai Slovakia 1995 – 2002. Od r. 2002 – čestný technický riaditeľ.

1940 – 2021

“Aikido je bojové umenie (BUDO), ktoré objasňuje životnú cestu (DO). Prosím, zdokonaľujte nielen svoju techniku, ale aj svoje srdce a myseľ.”

Tvorca didaktického systému (didaktický systém A ›, didaktický systém B ›) a skúšobného poriadku (6.-1. Kyu a 1.-4. Dan ›).
Tento systém spája západné potreby mysle s východnými hodnotami a tradíciou. Vďaka svojmu dlhodobému pobytu v Európe vyvinul Ikeda sensei systém spájajúci aikido, hojo › (tradičná škola šermu) a genkikai (zdravotný systém), ktorý umožňuje ľuďom porozumieť rôznym aspektom aikido. Viac o Ikeda Masatomi sensei ›.

Galéria Ikeda Masatomi sensei:
Video s Ikeda sensei ›
Historické foto Ikeda sensei ›

Skúšky v aikido.

V aikido neexistujú žiadne súťaže, kde by niekto vyhral a iný prehral.

Namiesto toho máme skúšky, ktoré nám majú ukázať, čo už ovládame a čo sa ešte môžeme naučiť ďalej.
Najprv sú tu žiacke stupne – Kyu. Začínajú sa od 12. Kyu a postupuje sa nadol až k 1. Kyu. 12.-7. Kyu › sú primárne detské stupne a sú odlíšené farebnými opaskami. 12. Kyu – žlté obi, 11. Kyu – oranžové obi, 10. Kyu – červené obi, 9. Kyu – zelené obi, 8. Kyu – modré obi, 7. Kyu – hnedé obi. 6.-1. Kyu › sú primárne pre dorast a dospelých a všetky obi sú biele. Potom nasledujú pokročilé technické stupne – Dan ›, ktoré rastú nahor: od 1. Danu až po 8. Dan (v minulosti boli až po 10. Dan, ale od tejto praxe sa upustilo).

Keď niekto zloží skúšku na 1. Dan Aikikai, môže nosiť čierny opasok a tiež hakama – široké nohavice, ktoré určite poznáš od svojich učiteľov. Nezabudni! 1. Dan nie je koniec, ale začiatok. V skutočnosti sa nepovie “prvý dan”, ale “sho dan”, čo doslovne znamená “začiatok cesty”.

Hakama nie je len špeciálny kus oblečenia. Má sedem záhybov a každý z nich pripomína jednu cnosť, ktorú by mal aikidoka ctiť:

1. Jin (Džin) – ľudskosť
2. Gi (Gi) – spravodlivosť
3. Rei (Rei) – úcta
4. Chi (Či) – múdrosť
5. Shin (Šin) – úprimnosť
6. Chu (Čú) – lojalita
7. Ko (Kó) – úcta k predkom a rodičom

Nositeľ hakama si ju každý deň oblieka a skladá. Tým si pripomína, že nejde len o techniky alebo silu, ale aj o to, aký je ako človek. Hakama pripomína, že aikido nie je len tréning tela, ale aj ducha (srdca) a mysle.

Každá zložená skúška so sebou nesie aj zodpovednosť voči mladším spolužiakom. Ako senpai ideš príkladom svojim kohai – nielen svojim cvičením, ale aj svojim správaním.

A nemusíš sa báť. Skúšky nie sú na to, aby niekoho nachytali alebo vylúčili. Sú tu na to, aby ti pomohli zistiť, čo už ovládaš dobre a čo môžeš ešte zlepšiť. Tvoj učiteľ ťa na skúšku pustí až vtedy, keď vie, že si na ňu pripravený.

Pamätaj si: skúška nie je koniec, ale začiatok novej cesty. Každý ďalší krok ťa posunie bližšie k tomu, aby si sa stal nielen lepším aikidoka, ale aj lepším kamarátom a človekom.

Počítanie.

Nauč sa počítať po japonsky do desať aj so správnou výslovnosťou!

1. Ichi (iči)
2. Ni (ni)
3. San (san)
4. Shi/ Yon (ši/ jon)
5. Go (go)
6. Roku (roku)
7. Shichi/ Nana (šiči/ nana)
8. Hachi (hači)
9. Kyu (kjú)
10. Ju (džú)

Aikido slovník.

Základné slovíčka ktoré používame pri tréningu aikido.

AIKIDO – Cesta harmónie, naše bojové umenie.
BUDO – Doslovne ”cesta bojovníka“. Prenesene rodina japonských bojových umení. Bojové umenia vychovávajú, neubližujú.
O’SENSEI – Veľký učiteľ – Morihei Ueshiba.
KAISO – Zakladateľ školy – Morihei Ueshiba.
SENSEI – Učiteľ (doslovne “ten, čo tu bol skôr”/ “ten, čo má zodpovednosť”).
DOJO – Doslovne “miesto cesty”. Miesto, kde cvičíme aikido.
TATAMI – Žinenky na cvičenie.
KEIKOGI/ DOGI – Tréningové oblečenie (nesprávne nazývané kimono).
OBI – Opasok.
HAKAMA – Široké nohavice, ktoré nosia pokročilí aikidoka.
SHOMEN – Hlavná “stena” v dojo s kakejiku (zvitkom) “ai-ki-do”, portrétom zakladateľa a ďalších významných majstrov.
REI – Pozdrav. Prejav úcty a rešpektu.
ARIGATO – „Ďakujem“.
ONEGAESHI MASU – „Prosím, zacvičme si spolu“.
DOMO ARIGATO GOZAIMASHITA – „Ďakujem za tréning“ (hovoríme na konci tréningu).
SEIZA – Sed na kolenách, štýl sedenia samurai -ov. Doslovne “správne sedenie”.
UKE – Partner, ktorý útočí a prijíma techniku.
TORI – Partner, ktorý vykonáva techniku.
UKEMI – Pád.
MAE KAITEN UKEMI – Pád dopredu.
USHIRO KAITEN UKEMI – Pád dozadu.
SHIKKO – Chôdza v sede na pätách.
IRIMI – „Vstúpiť“, základný pohyb v aikido – krok dopredu.
TENKAN – “Otočiť telo”, základný pohyb v aikido – krok otočením sa.
TENSHIN – “Odstúpiť”, krok do strany na kontrolu vzdialenosti.
HANMI – Základný postoj v aikido.
AI HANMI – Rovnaký postoj oboch partnerov.
GYAKU HANMI – Zrkadlový postoj oboch partnerov.
MAE – Vpred, dopredu.
USHIRO – Zoza­du, dozadu.
HIDARI – Vľavo, ľavý.
MIGI – Vpravo, pravý.
WAZA – Techniky.
MAAI – Vzdialenosť.
KUZUSHI – Vychýlenie.
JODAN – Horné pásmo, od krku nahor.
CHUDAN – Stredné pásmo, trup tela medzi krkom a pásom.
GEDAN – Spodné pásmo, od pása nadol.
KOKYU – Energia dychu.
EMBUKAI/ EMBU – Vystúpenie/ ukážka.

Spôsob cvičenia v aikido.

Aikido je nesúťažné bojové umenie.

Je to síce moderné bojové umenie, svojou filozofiou má však bližšie k tradičným bojovým umeniam (BUDO), v ktorých súťaže neexistujú, ako k moderným bojovým športom. V aikido sa radšej sústredíme na rozvíjanie osobného potenciálu než na športový výkon. Na druhú stranu, v rámci detských tréningov máme veľa podporných súťažných aktivít a hier, ako sumo turnaj alebo rôzne hry na spestrenie výuky a rozvoj požadovaných zručností.

Pri cvičení existujú dve role, a to TORI a UKE. Tori je ten, čo sa bráni a vykonáva techniku. Uke je ten, čo útočí a prijíma obrancovu techniku. Väčšina nacvičovaných techník prebieha v dvojiciach, kedy si po štyroch opakovaniach praktikanti vymenia svoje úlohy.

Z tréningového pohľadu rozpoznávame niekoľko tréningových metód.

Základné rozdelenie:
Tachi waza (techniky v stoji), Suwari waza (techniky v sede), Hanmihantachi waza (techniky, kedy obranca (tori) sedí a útočník (uke) stojí)

A) Tréningové metódy/ spôsob trénovania

• Tan ren = “kováčska dielňa” = silno/ staticky
• Kigata = “spolu s energiou” = plynulý špirálový/ kruhový pohyb
• Shin ken = “seriózne/ skutočne” = bez kontaktu

B) Tréningové metódy/ spôsob trénovania

• Mitori geiko (tréning očami/ pozeraním = vytrénovať oči)
• Hitori geiko (individuálny tréning = sám)
• Futari geiko (tréning vo dvojici)
• Kakari geiko (tréning proti viacerým útočníkom, ktorí prichádzajú postupne a technika sa dokončí)
• Futari tori (Mitsu tori/ Yonin tori) (tréning proti 2 (3, 4) útočníkom, ktorí zaútočili naraz v rovnakom momente)
• Taninzu tori (tréning proti viacerým útočníkom, kedy sa technika nedokončí)
• Aiki ken (meč v aikido)
  • • Aiki batto ho (tasenie meča v duchu aiki)
    • Kumi tachi (šerm s mečmi)
    • Tachi tori (odoberanie meča – obrana neozbrojeného tori voči mečom ozbrojenému uke)
• Aiki jo (palica v aikido)
  • • Jo sabaki (práca/ pohyby s palicou – tori má palicu)
    • Kumi jo (šerm s palicami)
    • Jo tori (odoberanie palice – obrana neozbrojeného tori voči palicou ozbrojenému uke)
• Tanto (nôž/ krátky meč v aikido)
  • • Tanto tori (odoberanie noža – obrana neozbrojeného tori voči nožom ozbrojenému uke)

Virtual dojo.

Ako obyčajne prebieha tréning?

Na začiatku spravíme pozdrav v sede – seiza a rei ›. Následne robíme dýchacie cvičenia – daien kokyu ho ›. Nasledujú prípravné fundamentálne cvičenia torifune › a ikkyo undo ›. Potom nasleduje nácvik buď samostatných krokov – ashi sabaki › alebo kombinácia viacerých krokov a premiestňovania – tai sabaki ›. Ďalej buď ushiro ukemi a rozcvička › alebo nácvik pádov dopredu mae kaiten ukemi ›, dozadu – ushiro kaiten ukemi ›, do strany – yoko kaiten ukemi › a veľkých pádov – sonoba kaiten ukemi ›. Neoddeliteľnou súčasťou rozcvičky je aj príprava na techniky v sede – shikko ›. Hlavnú časť tréningu tvorí nácvik samotných techník – viď príklady techník vo “virtual dojo” ›. Na konci tréningu je opäť pozdrav v sede – seiza a rei ›.