Tada Hiroshi

Prvú časť si môžete prečítať tu ›

Druhú časť si môžete prečítať tu ›

Uchida: Bolo tam niečo o zvonení bzučiaka..

Tada: Skôr než by ste zvuk počúvali, absorbujte ho a keď zvuk zmizne, absorbujte zvuk, ktorý nevydáva žiadny zvuk. “Počúvaj pozorne a počuj hlas nebies”. Toto je “Anjo Daza” (安定打座 / “Meditácia pokoja v sede”). Samozrejme, konať po zaznení zvončeka je pre začiatočníkov, no je možné konať na základe priamej skúsenosti. Ak to dobre uchopíte, zvuk bzučiaka už nie je potrebný.

Uchida: Je tento spôsob meditácie tiež jóga?

Tada: Používanie zvuku pri meditácii je v jóge pomerne bežné. Bolo mi však povedané, že s touto metódou začal Tempu sensei. Sensei neustále hľadal inovácie, ktoré by jeho žiakom umožnili lepšie a rýchlejšie dosiahnuť také stavy ducha, ktoré by sa za normálnych okolností nedali dosiahnuť bez dlhodobého tréningu. Pri jednej príležitosti bol pozvaný do nejakej továrne. Elektrina tam v určitom rytme vypadávala a vtedy všetky zvuky v továrni na chvíľu zmizli. V tom okamihu sa sensei ponoril do rovnakého stavu, aký zažíval počas dlhých období zazen v Himalájach. A práve vtedy mu to prišlo: „Toto je ono!“ a začal používať túto metódu.

Uchida: Takže – znamená to teda, že nízkofrekvenčný zvuk je lepší ako normálny?

Tada: Dobrý je nízky zvuk, ktorý vo vás rezonuje. Nepretržitý nízky zvuk, ktorý hneď zmizne.

Uchida: Myslel som, že by som sa sústredil na zvuk ako zvon, ktorého rezonancia sa postupne zmenšuje. To je asi nesprávne, však? Čo tam ešte je? Keď už hovoríme o telepatii, raz som to absolvoval v Chibe.

Tada: Tréning telepatie vyžaduje, aby ste venovali čas serióznemu výskumu. V Aikikai d’Italia (Aikikai Taliansko; poz. prekl.) z tohto dôvodu každý rok organizujeme týždenný tábor zameraný na základný tréning kokyu-ho, anjo daza a telepatiu. S týmto typom tréningu sme v Aikikai d’Italia začali počas letného aikido tábora v Benátkach po štyroch rokoch môjho pôsobenia v Taliansku,. To bolo po prvýkrát, čo sme vykonávali tréning „nemyslieť, cítiť“. Rozdiel medzi myslením a cítením je niečo, čo sa zdá byť pochopiteľné, no v skutočnosti nie je.

Od tohto roku sme v Aikikai d’Italia v tomto tréningu pokračovali. Čo sa týka tréningu telepatie, nejde o to, že by sme zrazu rozumeli, čo si ľudia myslia. Skôr by sa to dalo opísať ako rozšírenie, zosilnenie a vzájomné prepojenie vnímania piatich zmyslov, a zvlášť zosúladenie dychu (kokyu). Vplyv takéhoto tréningu na techniky aikido je ešte lepší, ako si dokážete predstaviť. Všetok pohyb sa stáva plynulým a dostáva sa do rovnováhy. Keď práca alebo iná úloha ide obzvlášť dobre, často sa používa fráza „Kokyu ga au“ (呼吸が合う / „zladenie dychu“) a s týmto tréningom sa tento pocit v tele prejaví tak jasne, že ho môžu vidieť aj nezainteresovaní pozorovatelia. Integrácia tohto tréningu do aikido je ešte zreteľnejšia medzi členmi Waseda Aikido, pre ktorých je vždy súčasťou tréningu.

Neexistuje nič také ako problém východného ducha, ktorý hovorí: „Západniari to nedokážu pochopiť“. Samozrejme, veriť alebo neveriť je niečo iné. Ak je niečo vysvetlené spôsobom, ktorý nemožno pochopiť intelektuálne, nuž – stále je možné uchopiť ako takú podstatu toho prostredníctvom objektívnej, prakticky vykonávanej metódy.

Dokonca aj tam sa ľudia od detstva modlia so svojimi rodičmi a recitujú modlitby a úryvky z biblie. Vo svojej histórii majú mnoho príkladov mníchov, ktorí sa zhromažďovali v kláštoroch, aby tam trénovali. Práve kvôli počúvaniu takýchto príbehov to nie je ani trochu záhadné. Čím je vysvetlenie zložitejšie, tým viac je analyzované intelektuálne, a tým menej pochopené.

Medzi nedávnymi akademickými teóriami existuje hypotéza, že filozofia a tréningové metódy indickej jógy boli prenesené na západ a do kresťanstva.

Keď sme v roku 1968 začali, naši členovia to veľmi ocenili a bol to veľký úspech. Odvtedy sme to zaraďovali do každého letného tréningového tábora. Mimochodom, približne od 5:00 ráno do približne 20:00 večer, okrem šiestich hodín tréningu aikido techník, pomerne veľa času zaberal aj tréning „Ki no Renma“. Po prvom letnom tréningovom tábore v Benátkach sa ďalej tréningové tábory konali v Ríme a v Desenzano del Garda na severe Talianska a následne v centrálnom tréningovom areáli Talianskej futbalovej federácie v Coverciane na okraji Florencie – tento areál má veľkú telocvičňu, bazén a štyri futbalové ihriská. Je tam aj hotel, ale členovia bývajú v kempe. Kvôli problémom s rôznymi zákazmi vychádzania sme stále menej mohli trénovať skoro ráno a bolo nevyhnutné rozdeliť technické tréningy a „Ki no Renma“ do samostatných tréningových táborov.

Praktizujeme v rámci aikido učenie sensei -a Ueshiba Morihei, prax východnej filozofie a filozofie Tempu -ho. Účasť je veľká. Je to aj vďaka nadšeniu pre skúmanie vzťahov medzi telom a mysľou, ktoré sa teraz stalo populárnym v Európe aj Amerike.

Uchida: Je dôvodom, prečo to toľko nerobíte v Japonsku, že tá odozva tu nebola veľmi dobrá?  

Tada: Nie, nie je. Je to problém priestoru a času. Je však značné množstvo cudzincov, ktorí prichádzajú do Japonska, aby sa školili v budo a mnohí z nich sa zaujímajú aj o východné filozofické myslenie a skutočný tréning ducha. No sú medzi nimi aj takí, ktorí sa vracajú domov sklamaní. A prekvapene vravia: “ Učitelia v Japonsku poznajú iba európske metódy trénovania, nevedia nič o tých východných. Nič som sa nemohol naučiť, lebo nič nevedia.”

Uchida: To je problém výučby, nie? 

Tada: Súvisí to najmä s westernizáciou Japonska počas obnovy Meiji. „Opustiť Áziu, vstúpiť do Európy“ (Poznámka: 脱亜入欧 – výrok Fukuzawa Yukichi). Presne v tom istom čase začali špičkoví učitelia jógy z Indie migrovať do Európy a Ameriky. A vtedy sa tamojší ľudia začali veľmi zaujímať o veci ako podvedomie. Odvtedy prešlo viac ako sto rokov. Problémy tela a ducha, problémy hlbokej psychiky boli seriózne skúmané. Japonci súčasnej doby musia byť vďační za mnohé východné meditačné tréningové metódy, ktoré boli prispôsobené európskemu a americkému štýlu. Autogénny tréning, tréning vizualizácie, strečingové cvičenia – to všetko bolo pôvodne súčasťou jogínskych meditačných a tréningových metód.

Toto je ohromný vplyv, ktorý jogíni mali na západných intelektuálov.

Bol jogín, ktorý sa volal Yogi Ramacharaka. Keď Thomas Edison experimentoval, v jednom období sa u neho v dôsledku elektrického šoku rozvinulo neurologické ochorenie. Kvôli tomu ostalo jeho telo dosť chorľavé a západná medicína ho nevedela vyliečiť. Niektorí zainteresovaní ľudia počuli príbehy o jogínoch v Indii a prostredníctvom vtedajšieho britského miestodržiteľa pozvali  jedného do Ameriky. A ním bol Ramacharaka. A vraví sa, že vďaka jeho vedeniu sa Edison vyliečil. Vraví sa, že okrem kokyu-ho a meditačných techník, vytvoril Ramachakra to, čo by sme v Japonsku nazvali “koán”. Edison upokojil svojho ducha a tým získal odpoveď na koán. (Koán je obvyklým racionálne logickým chápaním neriešiteľný, neprijateľný problém, väčšinou vo forme príbehu. Používa sa ako námet na rozjímanie v niektorých školách zen budhizmu ›. Predstavuje spôsob meditácie na hľadanie čistého duševného bytia. Nájdenie zmyslu a vyriešenie kóanu vyžaduje zmenu v spôsobe chápania a nazerania vecí, čo zväčša nie je dosiahnuteľné čisto racionálnym uvažovaním, je však prístupné intuícii ›. pozn. prekl.; zdroj wiki) Vraví sa, že Ramachakra neskôr povedal: “Dodnes som učil veľa ľudí, ale nikdy nikoho tak inteligentného ako Edison”. To preto, že skutočná odpoveď na koán je vo vnútri. V 1905 vydal Ramachakra knihu s názvom “veda o dychu”, ktorá sa stále vydáva. Aj Ramachakrove nahraté prednášky boli publikované vo viac ako tucte publikácií.

Samozrejme, aj pred aj po ňom prišlo z indie veľa významných jogínov.

Uchida: Nevedel som, že existuje taká dlhá tradícia. Myslel som si, že veľká popularita východnej filozofie pochádza z hnutia hippies v Amerike v 60. rokoch.

Tada: Ešte oveľa skôr. V Európe bolo veľa ľudí, ktorí sa zaoberali problémami ducha, ale je pravdepodobné, že sa o týchto veciach dozvedeli prostredníctvom publikovaných indických diel. Dokonca aj dnes toto naďalej tvorí základ šírenia. Navonok sa to výrazne prejavilo po druhej svetovej vojne. Počas vojny vzniklo na bojiskách mnoho strašných duševných porúch. Výskum v týchto veciach pokročil. V skutočnosti to v budo musíte pochopiť, inak nebudete schopní pochopiť skutočnú podstatu japonského budo. Bežne, keď myslíte na japonské budo, napadne vás džudo alebo kendo. Avšak moderné budo je moderná vzdelávacia metóda. Po reformách v období Meiji sa budo pretransformovalo na gymnastiku a importovalo sa do vzdelávania. A toto je značne odlišné od tradičného japonského spôsobu výučby.

‹ predošlý | ďalší ›