Tada Hiroshi

Prvú časť si môžete prečítať tu ›

Uchida: Sensei, kedy ste sa prvý krát stali študentom?

Tada: 4. marca, rok Shōwa 25  (1950). 

(Shōwa éra je historickým obdobím japonskej histórie, ktoré korešponduje s vládou panovníka Shōwa (Hirohito) od 25. decembra 1926 do jeho smrti 7. januára 1989). pozn. prekl.)

Uchida: Čo ste v tom čase počuli o Ueshiba Sensei-ovi?

Tada: Napísal som článok pre “Aikido Tanyu” (pozn: v anglickom preklade vyšlo ako článok pod názvom “Deň, keď som vstúpil do Ueshibovho dojo”) o tom, čo môj otec počul od Ichiro Yano, predchádzajúceho prezidenta Dai-Ichi Seimei, keď som ešte len navštevoval základnú školu. V Manchukuo (pozn: Japonskom okupované Mandžusko v Číne) som mal dvoch strýkov – Shizuo Arai a Motoki Yamazaki a v lete roku Shōwa 17 (1942) sme navštívili Yamazaki-ho dom v Shinkyou (Changchun) (pozn: “Nové hlavné mesto”, hlavné mesto Japonskom okupovaného Mandžuska). To bolo práve v čase 10. výročia založenia Manchukuo a v Shinkyou (mesto, pozn. prekl.) sa v Shinbuden (神武殿) (hala pre bojové umenia, pozn. prekl.) konala veľká exhibícia, len ja som ju trochu zmeškal. 

Uchida: To je tá ukážka, kde sa stretli so slávnym pánom Tenryu, však? (Genichiro Shimada známejší ako Genichiro Tenryu bol známy sumo zápasník a v spomínanej exhibícii prijal Ueshibovu výzvu otestovať na vlastne koži to, čo tam predvádzal; pozn. prekl.) Bolo tam veľa významných členov, ako napríklad Hakudo Nakayama… (pozn: Hakudo Nakayama sprostredkoval krátko trvajúce manželstvo medzi Nakakura Kiyoshi-m a Ueshibovou dcérou Matsuko)

Tada: To je pravda. V rámci lukostreľby tam bol aj Soke zo školy Honda-Ryu. Môj otec ho dobre poznal a odfotili sme sa so Soke v Shinkyou pred Chureito (忠霊塔) (pagoda; pozn. prekl.). Stále tú fotku mám.

V rodine Arai žil jeden môj bratranec, ktorý bol o rok starší ako ja, v druhom ročníku strednej školy. On Ueshiba Sensei-ovu ukážku videl a povedal, že bola neuveriteľná. Chcel som začať hneď v tom momente, ale nebolo to možné; moja mama v tom čase zomrela a vojna sa zhoršovala. Dlhý čas som si však ponechal program ukážky, ktorý mi dal môj bratranec…

V každom prípade, Wakamatsu-cho bolo vypálené až po Ueshibovo Dojo, a v čase, keď som tam začínal, ešte stále tam žili utečenci. V dojo bola deliaca čiara a na 20 tatamách zo 60 žila rodina  a zo 40 zostávajúcich tatám bolo asi 20 roztrhaných.

Uchida: Ako vtedy vyzeral tréning? Kisshomaru Ueshiba Doshu bol v tom čase tiež už zamestnaný, je tak? 

Tada: Pravda. Vtedy sme ho volali Waka-Sensei a tréning sme mali ráno predtým, ako odišiel do práce a potom opäť večer okolo 18.30. Ráno sme trénovali hodinu od 6.30, ale vždy sme potom pokračovali v tréningu až do nejakej 10. hodiny. 

Uchida: Aký ľudia tam vtedy chodili? 

Tada: Celkovo tam nebolo viac ako päť alebo šesť ľudí, väčšinou to boli študenti z Waseda alebo ľudia z Nishi-kai.

Uchida: Áno, Katsuzo Nishi (西勝造) z Nishi Shiki zdravotného systému.

Tada: Ľudia tomu blízky. Tí, čo prišli, prišli na odporúčanie od Nishi Sensei-a. V tom čase nik neprichádzal bez odporúčania, pretože Ueshiba Dojo absolútne nikdy nerobilo reklamu a tak je tomu dodnes. Po vojne nastúpili na Hitotsubashi univerzitu dvaja bratia z vojenskej akadémie –  Arisaku a Keizou Yokoyama – a bolo to práve na odporúčanie Arisaku, že som začal chodiť do Tempukai a Ichikukai.

Uchida: Čo robil Tempu Nakamura Sensei po vojne? Tempukai začalo v ére Taisho (pozn: 1912-1926), všakže?

Tada: V roku Taisho 8 (1919). Existuje kniha, ktorá sa volá  “Unmei wo Hiraku” (“Opening Destiny” (運命を拓) “Otváranie osudu”, Kodansha 1994) a predslov v nej napísal pán Hikoichi Sugiyama. Pán Sugiyama je súčasný predseda Tempukai a bol lekárom na psychologickom oddelení Tokijskej univerzity. Tempu Sensei bol len o niečo starší ako Ueshiba Sensei. Keď zomrel v roku Shōwa 43 (1968), mal 92 rokov.

Uchida: O-Sensei zomrel tiež približne v tom čase.

Tada: Tempu Sensei zomrel 1. decembra v roku Shōwa 43 (1968). O-Sensei 26. apríla nasledujúceho roku. Bol som v Európe.

Uchida: Takže ste v čase smrti nemohli byť v blízkosti ani jedného z nich?

Tada: Nie, môj starý otec zomrel vo veku 93 rokov, potom zomrel Tempu Sensei a následne O-Sensei. Vrátil som sa domov až na ďalší rok. Prišiel som práve včas na prvé výročie smrti Ueshibu Sensei-a. Hovorím, že som sa vrátil, ale bol to ten zväzok, ktorý ma priviedol späť. Ak by som sa v tom čase nevrátil, možno by som zostal preč navždy.

Uchida: V ktorom roku ste sa stali členom Tempukai?

Tada: Rok 25 (1950).

Uchida: Je to ten istý rok? Bolo to hneď potom, ako ste sa pripojili k Aikikai?

Tada: Čoskoro na to, ako som vstúpil do Aikikai, povedal pán Arisaku: “Poznám skvelého učiteľa, nechcel by si sa s ním stretnúť? ”, no a ja som okamžite šiel.

Uchida: Akou osobnosťou bol Tempu Nakamura Sensei?

Tada: Bol to vynikajúci učiteľ. Rodina Tempu Sensei-a bola jednou z Kazoku (pozn: nová šľachta vytvorená cisárom Meijim – 華族  „Kvetinová rodina“). Sensei-ov otec sa volal Sukeoki Nakamura (中村祐興) a narodil sa do vládnucej rodiny Tachibana v Yanagawa-han, potom prešiel do rodiny Nakamura ako adoptovaný syn. Neskôr sa stal továrenským manažérom mincovne ministerstva financií. Z tohto dôvodu boli Sensei-ovi priatelia z detstva, o ktorých často hovoril, ľudia ako Hisaya Iwasaki (pozn: 3. prezident Mitsubishi). Sensei-a však poslali do Kyushu.

Uchida: Shuyukan (pozn: Shuyukan stredná škola v prefektúre Fukuoka). Potom išiel do biznisu. Bol prezidentom banky? 

Tada: V roku Taisho 8 (1919) ho zrazu premohol pocit a vzdal sa všetkých svojich obchodných záujmov. To bolo začiatkom šírenia Shin-Shin Toitsu-ho (pozn: 心身統一法  „Metóda zjednotenia mysle a tela“). Názov organizácie bol „Toitsu Tetsui Gakkai“ (統一哲医学会 „Inštitút zjednotenia  filozofie a medicínskeho výskumu“), známy pod názvom „Tempukai“. V druhej polovici 30. rokov sa stal právne zriadenou nadáciou (pozn: v ére Shōwa boli 30. roky v rokoch 1955-1965).

Uchida: Máme k dispozícii iba prepisy prednášok, ale aké to v skutočnosti bolo?

Tada: Tempu Sensei sa začal zameriavať na Shin-Shin Toitsu-ho vďaka Karma joge a Raja joge. Ovládanie spôsobu, akým si človek v každodennom živote udržuje myseľ, sústreďuje ducha, zjednocuje.

Uchida: Joga?

Tada: Pretože Tempu Sensei bol svojim učiteľom Kaliapom vedený v asketickom jógovom tréningu.

Uchida: Pri čítaní sa to zdá ako písaná filozofia života, ale v Tempukai ste v skutočnosti robili jogu?

Tada: Jógová filozofia sa považuje za esenciu indickej filozofie a medzi literátmi západu je teraz považovaná za najvýznamnejšiu životnú filozofiu na svete. Obsah ‘Unmei wo Hiraku’ sa nazýval “skutočná meditácia”. Na letných špeciálnych seminároch sme mali rannú meditáciu v sede na základe prepisov prednášok, ktoré mal v tom čase Tempu Sensei.

Uchida: Predchádzal tomu nejaký fyzický tréning?

Tada: Normálne cvičenia, niečo, čo sa nazývalo “zjednocujúce cvičenia” na stimuláciu chrbtových svalov (pozn: svaly, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú) a cvičenia na vybudovanie základov Kokyu-ho. Potom, napríklad, mohol prebiehať základný výcvik telepatie.

‹ predošlý | ďalší ›