Ikeda Masatomi

Prečo ste začali cvičiť Aikido a čo Vás na ňom doteraz priťahuje?

Od malička som sa zaujímal o zápasenie. Keď som robil sumo, vždy som vyhrával. Potom som začal s Judo a výsledok bol rovnaký. Keď som mal asi tak 16 až 19 rokov, začal som premýšľať, ktoré bojové umenie by pre mňa bolo najvýhodnejšie. Prišiel som na to, že iba súperenie nie je tou pravou hodnotou, ktorú hľadám. Chcel som dosiahnuť duševné uspokojenie, nájsť určitý iný obsah. Vtedy som sa stretol s Aikido, a tak som našiel svoju cestu v bojových umeniach. Páčila sa mi technika Aikido. Rovnako som mal možnosť sa stretnúť so zakladateľom, čo tiež ovplyvnilo moje rozhodnutie. A dodnes si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie.

Aké sú Vaše ďalšie záujmy?

Pre mňa bolo vždy dôležité, že som sa venoval nielen bojovým umeniam, ale súčasne som sa zaujímal o orientálnu a samozrejme aj o západnú kultúru. Som učiteľom športu. Moje hobby sú rôzne športy. Mal som šťastie, že moje hobby sa stalo mojou prácou. Tiež počúvam klasickú hudbu. Obľúbil som si Beethovena. Mám jeho všetky skladby a prečítal som aj niektoré knihy o jeho živote.

Mali ste niekedy problém spojiť Aikido s každodenným životom?

Nie.

Ktoré techniky považujete vo svojom výukovom systéme za najdôležitejšie?

Pred samotným nácvikom techniky je dôležité naučiť sa rozumieť. Tai sabaki nie je len pohyb tela. Je dôležité používať kokyu a pohyb po špirále. Bez týchto prvkov nemožno vykonať vôbec žiadnu techniku. Osobne považujem za najdôležitejšie tieto štyri techniky: ikkyo, iriminage, kotegaeshi a shihonage. Ak sa pýtate na najvýznamnejšiu techniku, potom je to ikkyo. Na pohľad nie je v ikkyo hneď presne zrejmé, kde je to bojové umenie. Ale vo vnútri techniky je všetko obsiahnuté. V ikkyo sú obsiahnuté úplne všetky techniky.

V čom Vy osobne vidíte duchovnú hodnotu Aikido?

Aikido rozpráva, ako sa používa ki. Pokiaľ nebudeme využívať ki, nič nepocítime. Je veľmi zaujímavé začať ki hľadať a používať. Tým duchovne rastieme. Tu je podstatný rozdiel oproti normálnym športom, v ktorých ide len o zbieranie bodov. Tento cieľ je v Aikido už od začiatku vylúčený. V Aikido hľadáme a rozvíjame ki, aj keď ki nemožno presne definovať a nie je ju ani vidieť. Som šťastný, že môžem Aikido praktizovať a hľadať ki.

Už štyri desiatky rokov sa venujete Aikido. Ako Vás osobne Aikido počas tej doby ovplyvnilo? Myslíte si, že sa Aikido v nejakom ohľade zmenilo?

Hľadáme Do – cestu. V Aikido sa nám dostáva odpovede. Napríklad v technikách Aikido je možné vždy nájsť kladné veci. Aikido má veľký základ. V hľadaní cesty sa nemôžem nikdy zastaviť. Hodnota Aikido sa nemení. S tým, čo robím, som spokojný. Aikido som si vlastne vybral z ješitnosti a som šťastný, že som si nevybral niečo iné. Mám rád Judo a iné športy. Cvičil som Judo, ale nemyslím si, že by som mohol v Judo ďalej pokračovať. V Aikido sa nikdy nenudím. Aikido mi vždy poskytne odpoveď. Napríklad, ako som sa už zmienil, mám rád klasickú hudbu. Vždy som ju počúval. Až keď mi bolo päťdesiat rokov, začal som ju naozaj cítiť. Vlastne neviem, či to súvisí s Aikido, ale veľa by som si prial, aby to tak bolo.

Mohli by ste stručne definovať úlohu aikijo a aikikénu v Aikido?

Viete vy sami odpovedať, čo aikijo a aikiken znamenajú? Ja sám cítim, čo by mali byť. Keby všetci ovládali techniku ​​jo a ken, ľahšie by pochopili techniky Aikido, ktoré z nich vychádzajú. Pre použitie zbraní v Aikido ma zaujímajú práve tie prvky, ktoré principiálne vychádzajú z techník Aikido.

Dovoľte krátku otázku na záver. Koľko času denne venujete Aikido?

Dvadsaťštyri hodín denne. Všetko čo robím je Aikido. Akákoľvek bežná denná činnosť. Napríklad keď jem, pijem, počúvam hudbu alebo spím…, to je tiež Aikido. Prepáčte, ak teraz trochu preháňam.

Ďakujeme za rozhovor.

Daniel Chvála a Patrik Beshir