Mário Černý

Tradícia letných škôl SAA siaha do roku 1994, kedy sa v Belušských Slatinách konala prvá z nich. Odvtedy sa organizovali na rôznych miestach v SR aj ČR – v Zlatých Moravciach, Nových Zámkoch, Trnave, Pezinku, Radave, Trenčíne, Liptovskej Osade a Kroměříži; či už pod vedením prvého technického riaditeľa SAA – sensei Ikeda Masatomi 7. Dan Aikikai, Shihan; druhého technického riaditeľa SAA – sensei Michele Quaranta 7. Dan Aikikai, Shihan, ale aj ďalších učiteľov zo zahraničia a tiež pod vedením ďalších členov technickej komisie SAA. Hoci som už zažil aj náročnejšie podmienky, túto letnú školu radím k tým extrémnejším. Trvala 7 dní a tréningy prebiehali 3-krát denne, čo celkovo predstavovalo 28 hodín cvičenia. Okrem toho sa konali skúšky na STV Kyu a samozrejme na STV Dan Aikikai. Tento rok, počas troch zo siedmich dní, dosahovali teploty až 39 °C. Všetci účastníci, ktorí poctivo odtrénovali celú letnú školu, si siahli na svoje fyzické aj psychické limity. Trénovať v takýchto podmienkach v neklimatizovanej hale 4 hodiny denne počas 7 dní vyžaduje značnú dávku odhodlania. V týchto podmienkach navyše štyria účastníci skladali skúšku na Dan Aikikai (3× 1. Dan a 1× 2. Dan). Skúška trvala približne 1 hodinu a 20 minút, čo je samo o sebe veľká výzva – o to viac v popísaných horúčavách. A teda, že to nebolo zadarmo. Prečo o tom píšem? Má takýto tréning zmysel a hodnotu? Vysvetlím…

Proces kutia a opakovaného prekladania ocele pri výrobe japonského meča sa nazýva tanren (鍛錬). Počas tohto procesu kováč (kaji) zahrieva, rozkúva a opakovane prekladá tradičnú oceľ tamahagane (zvyčajne 10 až 15-krát). Tým sa z kovu odstraňujú nečistoty, vyrovnáva sa distribuovaný podiel uhlíka a vznikajú tisíce jemných vrstiev, ktoré vytvárajú charakteristickú kresbu ocele – hada (肌). Znaky 鍛錬 (tanren) vyjadrujú doslovný aj prenesený proces kovania kovu, ktorý sa postupne stal metaforou pre sebadisciplínu a neustále zdokonaľovanie. 鍛 (tan): kovať (kov), kaliť, usilovne trénovať, cvičiť. Zloženie: na ľavej strane je radikál 金 (kov/ zlato) a na pravej strane znak 段 (stupeň, úroveň, krok). Spojenie symbolizuje postupné spracovanie kovu krok za krokom. 錬 (ren): taviť, rafinovať, čistiť, taviť kovy na odstránenie nečistôt, cvičiť/ zdokonaľovať. Zloženie: na ľavej strane je radikál 金 (kov) a na pravej strane znak 東 (východ, často vo význame viazať alebo stláčať). Vyjadruje proces vyčistenia a zhutnenia materiálu. V japonskej kultúre a tradičných bojových umeniach (BUDO) sa výraz tanren nepoužíva len pre fyzické kovanie ocele, ale označuje intenzívny, opakovaný tréning a vybrusovanie tela a mysle. Rovnako, ako sa z ocele opakovaným prekladaním a kovaním odstraňujú nečistoty a stáva sa pevnejšou, aj človek pomocou tanren odstraňuje svoje nedostatky, ego a slabosti, čím získava vnútornú silu a charakter.

Proces kalenia pri výrobe japonského meča sa nazýva yaki-ire (焼き入れ – v doslovnom preklade „vloženie ohňa“ alebo „vypaľovanie“). Ide o najkritickejšiu fázu celého procesu, pri ktorej čepeľ získava svoju mimoriadnu tvrdosť na ostrí, pružnosť na chrbte a charakteristické zakrivenie (sori). Vznik zakrivenia (sori): keďže rýchlo chladnúce ostrie a pomaly chladnúci chrbát sa rozťahujú a zmršťujú odlišnou rýchlosťou, meč sa vo vodnom kúpeli sám prirodzene ohne do typického zakriveného tvaru. Vznik línie hamon (刃文): Na rozhraní medzi tvrdým ostrím a mäkkým chrbtom vznikne viditeľná, esteticky aj funkčne jedinečná kaliaca línia nazývaná hamon.

Posledná časť procesu je brúsenie a leštenie, ktorá sa nazýva togi (研ぎ). Tento proces sa skladá z dvoch hlavných fáz (brúsenie a leštenie), ktoré sú rozdelené do 10 – 12 krokov a trvajú približne 4 týždne; spolu asi 160 až 200 hodín. Využíva sa pri ňom niekoľko brúsnych a leštiacich kameňov, pričom najjemnejšie z nich, ktoré sa používajú v záverečnej fáze, sú veľkosti a hrúbky rybej šupiny. Majster brúsič (togishi) nimi vykonáva každý pohyb 10 000 x dovtedy, kým nepríde k odhaleniu štruktúry ocele (hada) a zakalenej línie (hamon). Zatiaľ čo kováč dá meču dušu a tvar (cez tanren a yaki-ire), leštič ho „prebudí k životu“ a ukáže jeho skutočnú krásu.

Tréning v extrémnych podmienkach sa dá prirovnať práve k procesu vzniku japonského meča. Tak, ako sa kuje meč v ohni pri vysokej teplote, kuje sa náš charakter, duch a myseľ pri náročnom tréningu tela. Údery kladivom do ocele môžeme prirovnať k pádom a “odklepávaniu” pri nich, keď slúžime nášmu tréningovému partnerovi ako UKE pri jeho učení sa techniky. Proces kalenia, pri ktorom dochádza k premene uhlíka, reštrukturalizácii vnútornej mriežky na úrovni atómov a vytvoreniu ostria s jedinečnou líniou hamon, možno prirovnať k potu pri tréningu. Pot nás ochladzuje a dochádza pri ňom ku „kaleniu“ nášho ducha a mysle – rovnako ako voda ochladzuje rozpálené ostrie pri procese kalenia yaki-ire. Týmto procesom sa čistí naše ego, posilňuje myseľ a zušľachťuje duch i srdce. Nakoniec je tu proces brúsenia a leštenia (togi). Nejde o to, ovládať desaťtisíc techník, ale každú techniku zacvičiť 10 000 x. Vybrúsiť a vyleštiť ju do dokonalosti. Tak sa odhalí krása štruktúry ocele (hada) a línia kalenia (hamon) – jedinečná línia ostria, ktorá je neopakovateľná, lebo neexistujú dva identické meče s rovnakou kresbou. Rovnako tak vznikajú aj jedineční praktikanti BUDO (budoka). Každý jeden je unikátny (hamon), no každý jeden je vykutý (tanren) a zakalený (yaki-ire) v procese tréningu.

Tak ako proces kovania a kalenia zušľachťuje oceľ a proces brúsenia a leštenia robí z meča klenot, rovnako aj proces fyzického tréningu zušľachťuje nášho ducha, srdce a myseľ, kedy sa stávajú rovnakým klenotom ako japonský meč. Tak, ako bez vyššie popísaného procesu nemôže vzniknúť japonský meč, nemôže bez procesu tréningu, nasadenia a odhodlania vzniknúť naša vlastná premena. Aby som teda odpovedal na otázku z úvodu: Má takýto tréning zmysel a hodnotu? Som presvedčený, že má tú najvyššiu.

‹ predošlý | ďalší ›